Bratislava 17. septembra (TASR) – Prejavom bossingu, teda šikany na
pracovisku zo strany nadriadeného, môže byť aj vynechávanie pracovníka
z kolektívnych aktivít, napríklad keď zamestnanec nedostane pozvánku na
spoločnú pracovnú akciu. Pre TASR to povedal výkonný riaditeľ
Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Marián Mesároš.
Uviedol, že medzi ďalšie formy bossingu patrí napríklad zákonom
nedovolené monitorovanie zamestnanca, ktoré vyústilo do upozornenia na
závažné porušenie pracovnej disciplíny. "Takisto je to zadávanie úloh
nad rozsah činností stanovených pracovnou zmluvou, ale aj obmedzenie
vstupu do spoločných priestorov na pracovisku, napríklad jedálne," upozornil Mesároš.
Podľa jeho ďalších slov aj SNSĽP eviduje v poslednom období zvýšený
počet podnetov týkajúcich sa šikany na pracovisku, vrátane bossingu. "Ich dôvodmi sú osobné nesympatie, ale napríklad aj odborová príslušnosť zamestnanca," skonštatoval Mesároš. Pripomenul, že problému šikany na pracovisku je potrebné venovať náležitú pozornosť.
"Práve v práci trávi človek veľkú časť svojho života, uspokojivé
pracovné podmienky sú preto veľmi dôležité pre jeho psychickú pohodu aj
jeho výkonnosť v práci," povedal Mesároš.
Výkonný riaditeľ SNSĽP priznal, že dokázať bossing je problematické,
často prichádza k tzv. dôkaznej núdzi. V prospech šikanovaného
zamestnanca nechcú svedčiť ani jeho kolegovia, aj keď si uvedomujú
neprávie páchané na kolegovi. "Boja sa o stratu zamestnania alebo toho, že sa sami stanú obeťou šikany," uviedol Mesároš.
Účinnou ochranou proti bossingu je zabezpečenie dostatku dôkazov
o takomto konaní a informovanie zamestnávateľa, v prvom rade
nadriadeného toho, kto sa bossingu dopúšťa. "V prípade, že je motívom
bossingu niektorý z diskriminačných dôvodov, možno sa obrátiť aj na
SNSĽP, ktoré poskytne bezplatnú právnu pomoc," dodal Mesároš.
0